sobota 15. novembra 2014

Multitasking na najvyssiej urovni - CYPRUS

Ked som mala 17 rokov, robila som veducu v primestskom tabore. Mala som na starosti pocas 2 tyzdnov priblizne 10 deti. Kazdy den sa ofucane dovalili do detskeho centra a vecer som ich vycerpane, umyte, najedene vracala ich rodicom, vycerpana este viac. Vekova kategoria sa pohybovala medzi 5-13 rokov. Ked tie dva tyzdne skoncili, bola som takmer rozhodnuta, ze ziadne deti nechcem a uz so ziadnymi takymito spratkami nic nechcem mat a uz vobec nic organizovat. Boli neposlusne, odvravali, vzdy  bol s nejakym z nich problem, zabudli sa v jedalni, stratili, nieco stratili, nepacilo sa im, co mali robit alebo kam mali ist. Tak som si hovorila, hrozne tie dnesne deti a aka narocna je praca s nimi..
No, to som este nevedela, co je to pracovat s kadernikmi a uz vobec nie, co to znamena zorganizovat pre nich zahranicnu cestu na kongres na Cyprus..
To, co som zhrnula o par viet dozadu o neposlusnych detoch sa da bohuzial velmi lahko aplikovat aj na tuto skupinku 43 dospelych ludi.
Mojou zivotnou snahou je vyhybat sa problemom a snazit sa byt na vsetko pripravena, uz viem, neda sa, aj keby som sa rozkrajala. Vecer pred odchodom som vsetkym ucastnikom poslala hromadnu spravu, kde a kedy presne rano maju byt. Dvakrat som si to overila so soferom a lahla si na 4hodiny apon trosku spat.
Uz ked sme o 5.rano dorazili na hromadne parkovisko a bus nestal, tam kde mal, som zacinala tusit, ze to asi nepojde uplne hladko a ze predsa len pracujem s inym narodom a inou mentalitou..kym sme sa vsetci stretli, nalozili a kym si vsetci dali predposlednu, predpred poslednu a poslednu cigaretu, vyrazili sme o 45 minut neskor..bola som ako na trnoch, ale dufala som, ze moja prehnana casova rezerva to pokryje, no miesto pokojneho ranneho cestovneho spanku som v duchu soferovala so soferom (nastastie len v duchu:) a hypnotizovala rucicku tachometra, ze ved predsa teraz nie je cas sa hrat na dodrziavanie pravidiel cestnej premavky, ked nam raz leti lietadlo, ktore musime stihnut, aj keby som mala osobne zdrzat pilota..
Na povinnej pauze, kde sme nakladali dalsich, som upustila od planovanych 5 minut na 10.. aj to som samozrejme musela obiehat zachody a vyhanat ludi z bufetu, ze to nevyhnutne ranne presso si mozu dat aj o hodku na Viedenskom letisku. Letenky som vytlacila dvakrat, nadrozmernu batozinu overila pomaly aj s vedenim letiska, ale to z akeho terminalu letime mi jaksi uslo. Nastastie na parkovisku stal a fajcil nejaky miestny zriadenec, tak sme mojou lamanou 3slovnou nemcinou a jeho podobnou anglictinou dosli k tomu, ze terminal "draj" takze teda asi 3.
Dofucali sme k check-inu a doslo na lamanie chleba, ci naozaj ma kazdy doklady, ci maju spravne mena a co vlastne s nami bude.
Asi v priebehu 15 minut sa podarilo check-ovat kazdemu, az na jedneho cloveka, ktoremu nijak raz terminal nenacital pas..no kto to tak asi mohol byt...ja...nevedela som, ci sa smiat ci plakat...vylovila som obcanak a na treti pokus to zacheckovalo aj mna.
To ze pred nastupom lietadla som este lietala medzi GATEmi a zhanala 3 chybajuce kadernicky, ktore niekde nakupovali v duty free, to uz bol uplny zlaty klinec a asi by som sa v odletovej hale nudila...
Batozina v Larnace prisla kazdemu, okrem mna, lebo ju odchytili a ulozili niekde mimo, takze som si pobehala aj toto a potom som uz len dufala, ze prideme na hotel a na chvilu bude klud.
No kdezeeee... "ona chce byvat s tou a nie s tou a ako sa spytam na wifi a ako sa spytam na toto a este by sme potrebovali toto a nemame tamto a kedy bude vecera a kedy bude drink"...po klude ani pamiatky a nastupil moj jazykovy multitasking..prisaham, ze som neverila, ze budem schopna naraz fungovat v 3 jazykoch: pocuvat madarsky, mysliet slovensky, pytat sa anglicky a potom to este vsetko krizom tlmocit. Ku koncu uz mi to trosku zacalo liezt na mozog, lebo som do madarskych viet vkladala obcas slovenske alebo anglicke slovo, ale aspon to mi odpustili.
Vecer sme miesto hyrenia padli do postele, ja ani neviem jak, myslim, ze som spala ako mumia, lebo nepokrceny stav postelneho pradla neodpovedal mojmu zvycajnemu burlivemu spaniu.
Dalsie dva dni zbehli velmi rychlo, to asi vadilo ludom slniacim sa a kupajucim na plazi, ale mne zavretej v hoteli v backstagi na priprave sobotnajsej show to nevadilo. Takze na more som sa obcas iba zadivala z balkona, esteze bol ten hotel tak krasny a luxusny, ze sme na to more aspon dovideli.
Po vsetkych moznych komplikaciach sa show podarila, okusila som ake to je koordinovat reziu, trosku choreografiu a co to su modelkovske maniere v podani Cyperskych "hviezd"..
Party bola akcna, jahodove daiquiri tielo potokom, no ja som len bola rada, ze to uz skoncilo. Ale dopadlo to dobre, klienti sa bavili, my tiez sme si dali aspon po drinku. Madari hrozne nadseni sa chceli so mnou rozpravat a vypytovali sa odkial som, jak to, ze viem madarsky a bla bla bla..no obcas som sa citila ako 50krat a stale poprve...uz som si tu uvodnu rec o sebe nacvicila, ze ju odrecitujem skoro aj gramaticky spravne,
Rano po show som sa vykaslala na ranajky a radsej som si pospala. Vyteperila som sa z izby a nadsena zo svojich prvych 3 volnych hodin z celeho zajazdu som sa nahodila do plavok a vyrazila na plaz okusit cerstvy morsky vzduch a ochutnat more, ci je ozaj slane a studene. Vzduch bol este cerstvejsi ako som cakala, bola som rada, ze som sa mohla do osusky zabalit a nie sa na nu vyvalit. S kolegynami z Prahy sme sa na seba iba vycerpane usmievali. Jasne, ze ked mozme konecne na chvilku vybehnut na plaz my, tak slniecko si dava nacas. Slniecko by mi az tak nechybalo, ale aby nam nebolo smutno, zacalo poprchavat..to uz som sa neudrzala, zanadavala a zacali sme sa smiat. Pocasiu nerozkazes, takze bud sa budes rozculovat a zalezies hundrajuc do wellnessu alebo sa tomu poddas a vyrazis na vodny skuter. V mojom pripade moznost B je spravne. Voda zhora, voda zdola, zboku, zo vsadial, bolo to uzanse, oslobudzujuce a konecne sa mi podarilo na chvilku zabudnut na vsetku zodpovednost a povinnosti a iba si uzivat..najlepsich 10 minut za celych 5 dni na Cypre.
Pan z pozicovne si sice myslel, ze som kolegova 15 rocna dcera ale tieto veci ma uz prestali vzrusovat...vdaka celemu Cyperskemu zazitku sa moje hranice stresovych situacii posunuli zase o krok dalej a preto, ked sme v den odchodu z hotela na letisko vyrazali opat s hodinym meskanim, nemihla som ani brvou...a ze sa jedna kadernicka check-outovala na recepcii o 2h neskor ako som im kazala, mi uz naladu pokazit nemohlo. Pretoze, co som si uvedomila az nakoniec: ze nastastie predsa len jeden jediny podstatny rozdiel medzi ucastnikmi tohto zajazdu a detmi v primestskom tabore bol, a to ten, ze toto boli dospeli ludia, ktorych som vecer nemusela nikomu vracat zdravych, cistych a najedenych.
Kalimera!
PS: Hotel po nas uz zatvarali, boli sme tam posledni hostia, personal bol extremne mily, dokonca si ma pametala aj predavacka suvenirov s tym, ze som tam vzdycky lietala hore dole, ze ma videla kazdy den behat okolo aj 30krat.. takze ak by mal niekto mylny dojem, ze som tam bola za odmenu na dovolenke, rada sa s nim nabuduce rada vymenim :)

nedeľa 9. novembra 2014

Karma´s bitch aneb ked ani feng shui nezabera

Stahovat sa do novej krajiny je dobrodruzstvo, zabava a obcas aj kulturny sok.
Kulturny sok ma 4 fazy, prvou je to nadsenie zo vsetkeho noveho a pohlad cez ruzove okuliare, druhou je realita a vytriezvenie, ze nic nie je tak ako ma byt a nic nefunguje, tretou je postupna adaptacia a poslednou je asimilacia v takej miere, ze sa clovek citi doma a navrat spat odkial prisiel ho desi a deprimuje, pretoze si vytvoril svoj vlastny svet v inej krajine.
Moja prva faza trvala velmi kratko, dalo by sa povedat 3 dni.
Tolko trvalo, kym som zistila,
- ze byt, ktory som si vybrala a zarezervovala, nedostanem, lebo som cudzinec
- a ze ma hodili v praci do pomerne hlbokej a rozburenej vody a zabudli mi pribalit plavacie koleso.. Takze som plynule presla do fazy 2. V domneni, ze k liecbe kulturneho soku prispeje prestahovanie do vlastneho bytiku, ktory sa po dlhom hladani nasiel a ani moj cudzokrajny povod konecne nesposoboval problemy, som sa do neho tesila ako mala a dufala, ze sa konecne poriadne vyspim... ...niezeby v hoteli nebola dobra postel, ale to spanie tam nebola ziadna hitparada.
Prevzala som si kluce a vyrazila do Prahy pobalit "svestky" a prestahovat sa.
Ujovia stahovaci vsetko nalozili a doniesli v jeden chladny pondelkovy vecer. Kedze som vacsinu casu kmitala a nosila a vybalovala, pokles teploty som si ani neuvedomovala.
Ked uz som sa ulozila spat, vravim si, zababusim sa a bude dobre. No uplne to tak nebolo a okrem ponoziek som si k spaniu radsej pribalila mikinu a sal. Ked uz som plne vybavena lahla do postele odhodlana sa vyspat do ruzova a zhasla som svetlo, v rohu izby som objavila pohybovy senzor, ktory tvori sucast poplasneho systemu v byte.
To by este nebol kamen urazu, keby sa toto zariadenie nerozblikalo vzdy pri kazdom mojom pohybe. Vzhladom k tomu, ze ja sa hybem vzdy a vela aj v spanku, zo spania nebolo nic, pretoze za kazdou mojou otockou nasledovala svetelna sou a to trosku dost rusi pri spanku...
Na druhy den som cakala, ze sa to utrasie a zvyknem si, no zial nie, odisla som na vikend domov a vykaslala sa na nejake blikacky.
Ked som sa v tyzdni vratila naspat, trosku sa nam ochladilo, trosku rozumej ze boli tak 2-4 stupne. V byte mam dva typy kurenia, plynove konvektory alebo dve klimosky, ktore po nastudovani manualu dokazu aj ohrievat.
Par dni som to skusala s vyhrievanim cez klimu, ale dlhodobo to velke vysledky neprinasalo a rano som sa vzdy zobudila do studeneho rana po tych par hodinach strnuleho spanku aby som nahodou nejakou otockou nespustila svetelnu sou.
Potom som to vzdala a zacala som radsej skusat boj s dalsim neduhom - zimou..a snazila sa zapnut plynove konvektory, mackala som cudliky, krutila, spustala, ale kedze je to plyn, tak samozrejme opatrne. Niekedy az tak, ze som zabudla otocit privodny ventil. Ale aj neskor ked som ho uz aj otvorila a skusala znova a znova, konvektor nenaskocil. Mala som snahu najst aj navod, ale jedine k tomuto zariadeniu som ho nenasla. Zjavne to ma byt tak ocividne a jednoduche. Hlavne, ze k jednej IKEAckej lampicke ma clovek 100m navod...no never mind, vsak sme v madarsku,.. Proste som to zapojit nedokazala a zacala som sa zmierovat s tym, ze vylovim CGcka a budem sa po byte pohybovat v nich a lyziarskych ponozkach.
V praci som nevyspata matozila, ale to bolo aj kvoli vyletu na Cyprus, ktory si ale neskor zasluzi vlastnu kapitolu, pretoze brat na "vylet" na Cyprus cez Vieden 40 madarskych kadernikov, to oproti tomu je nefunkcne kurenie a blikajuci alarm prechadzka ruzovym sadom, takze tomu sa budem venovat v nasledujucom diely. :)
Ked sme sa z Cypru vratili, kolegovi nedalo, ze spim v chladnicke, ktora este aj blika a ked ma doviezol z letiska, tak ze sa zastavi a skusi mi to tam nahodit, nech uz nemrznem a nech mi to neblika. Spominala som uz, ze byvam na najvyssom poschodi? A ze z cypru sme sa vratili po polnoci? no a kedy asi bola odstavka vytahu? Ano, presne tak, v pondelok v noci, ked sme prileteli a ja na taketo vylety necestujem nalahko..takze sme sa nadychli a fuciac vyvliekli moj 22kilovy kufor az na najvyssie poschodie. Ja som vliekla iba seba ale aj tak to bol zahul, chudak kolega vyvliekol s namahou hore aj kufor, fucal ale drzal sa statocne.
Hrdinsky sa pustil do konvektorov, po dlhsej chvily vsetky nahodil a este aj spacifikoval senzor. Cela stastna som ho vyprevadila, vratila sa do svojho zahrievajuceho sa bytu, kde uz nic neblikalo, co nemalo a tesila sa, ze teraz mi uz nic nebrani v tom sa uz konecne vyspat vo vlastnej posteli.
O 6:40 rano zacal zvonit zvoncek od vchodovych dveri a zvonil s prestavkami kazdych 10-30 minut, niekedy dlhsie, niekedy kratsie. Skusala som na neho vsetko mozne, no nezabralo nic.
Opat som odisla do prace unavena a nevyspata.
Zabudla som si vazit ticho, kym som riesila zimu a svetlo...
A kedze karma vie byt svina, tak si uz teraz vazim vsetky zakladne zivotne nevyhnutnosti, aj vsetkych 5 T:
Teplo - konvektory funguju! a nevypnem ich do aprila minimalne
Ticho - zvoncek po 2 dnoch pipania odstavili uplne a musia ho opravit, mne nechyba, navstevy mi aj tak musia najprv zavolat:)
Tekutiny - na tych este musim popracovat, ale voda z kohutika zatial ok
Tisenie bolesti - madarsky ibubrofen asi nejak vytunili, lebo clovek z neho nielenze nemoze soferovat, ale ani jazdit elektrickou jak ho to unavi
Transport - auto este stale nie je samozrejmost, ale nutne zle..oh vdaka, za dopravnu dostupnost mestskej hromadnej dopravy, pokial zrovna nespadne trolejove vedenie v jednosmerke alebo hlavnou triedou nepochoduju nejaki nespokojni madari. :)

piatok 7. novembra 2014

Tažke začiatky

Dlho som premyslala, akym poetickym nazvom by som obdarila prvy prispevok do novej blogovej serie, ktoru momentalne chystam, ale kedze som nic vzrusujuce nevymyslela, vzala som to uprimne, tak ako to bolo..tazko..a este stale to tazke je.
Priblizne v polovici tohto leta som dostala navrh, ze co keby som v ramci naberania skusenosti a rozvijania talentu presla na novu poziciu u uplne inej krajine, konkretne v Madarsku, v Budapesti.. ked som ja v podstate v skrytu duse nejakou kvapkou krvi predsa len madarka, minimalne meno aj jazykove schopnosti na to nejake mam a predispozicie tam teda su.
Ako rodeny dobrodruh, kto necital predosle vydanie jednej z najlepsich kapitol mojho zivota, moj zivot za velkou mlakou, tak ma snad minimalne pozna natolko, ze vie, ze taketo veci sa v mojom pripade neodmietaju.
Jedna vec je ale dobrodruzstvo na papieri a druha vec je realita.
Do reality som sa dostala hned 1. oktobra, ked sa cela tato epizoda zacala...odteraz uz ziadne anglicke, ceske, slovenske, francuzske vtipky..nie nie, v kazdodennej komunikacii len madarcina. Cely svoj zivot som odrazu musela prelozit do uplne ineho a este stale trosku cudzieho jazyka.
Kedze ako so vsetkym si dava Loreal nacas aj s presunom a predavanim veci, byvala som dva tyzdne na hoteli. Nieco, co by mohol niekto zavidiet...ale az kym si to neodskusa.
Chybou ani tak nebol loreal ako samotna madarska natura, ktora v ziadnom pripade nedodrziava zakony, pravidla a neplati dane. Takze potencionalny najomnik, ktory potrebuje najom a veci okolo neho riesit oficialnou cestou, je aj potencionalny nepriatel. Tym som bola pomerne dlho aj ja. Nakoniec sa to vsak podarilo a podpisala som jednu z najdlhsich zmluv svojho zivota a to som ich citala a videla naozaj vela...ved som predsa len v skrytu duse diplomat a nejake tie Viedenske umluvy som studovala.
Popri kazdodennych dobrodruzstvach v kancelarii s mojou madarskou komunikaciou, ktora obcas musela sklnuznut aj ku priblblemu usmevu, lebo niektore madarske vtipy nepochopim ani na 4.te vysvetlenie a menej trapny je usmev ako dalsie vysvetlovanie, sa pridala aj jedna z najvacsich a najnarocnejsich prekazok a noviniek v mojom madarskom zivote a to je auto.
Ano, pre vacsinu normalnych ludi, je to prijemny a pozitivny prinos do pracovneho i sukromneho zivota, lebo auto je povazovane za pohodlny dopravny prostriedok.
Ja sa ale z normy asi dost vymykam, pre mna je auto zatial stale pritaz a nenormalny stresovy faktor... ano, zaciatky su tazke..ale zacat aktivne soferovat v meste a krajine, ktoru absolutne nepoznam, v ktorej soferi jazdia skoro ako v Ciernej Hore alebo v Rumunsku a kde dopravne predpisy dodrzujem asi iba ja a par mne podobnych zaciatocnikov... myslim si, ze trosku mam pravo byt z toho celeho "mimo". Obzvlast, ked z mojho stareho zivota neostal kamen na kameni a okrem neistoty, kde a ako zaparkujem, ma sprevadza este vseobecna neistota, ze co so mnou vlastne bude.
Ako spravny tvrdohlavy baran si ale razim cestu, ako len mozem a hned v prvom tyzdni som sa rozhodla, ze svoje soferske techniky otestujem a vyrazila som so svojou stazistkou do Szolnoku, mesta vzdialeneho asi 2h od Budapesti. Vzala som auto z kancelarie, po tom, co som absolvovala slimaciu jazdu tocitym vyjazdom z parkoviska a vytvorila som historicky najdlhsiu frontu pred vyjazdovou rampou, lebo pohynanie do kopca sme na autoskole moc nenatrenovali a moj 10.ty pokus uz vyhnal z tepleho miestecka aj hlavneho vratnika. Kedze hned za pohynanim do kopca bolo parkovanie, z ktoreho by som asi mala FX, tak som kralovsky pred hotelom zastala zaberajuc minimalne 2 miesta. Pan recepcny sa s tym nedokazal zmierit, mne to bolo uprimne uplne jedno, takze som odovzdala kluciky nosicovi batoziny a on pekne naskocil a zaparkoval, to este chudak nevedel, ze sa z neho stane moj osobny parkovaci asistent. :)
Vylet do Szolnoku sa vydaril, vsetko bolo v pohode, dokonca som sa odhodlala aj predbiehat a cesta ubiehala velmi rychlo. Ked sme vsak dorazili, zdvihla sa vlna sms a telefonatov, pretoze okrem starostlivej maminky, ktora este viac osedivela, odkedy som dostala auto, tak sa strachovali aj moji uz tak sedivy kolegovia, ktori o mojich schopnostiach samozrejme nepochybovali, ale pre istotu nas kontrolovali :)
Po uspesnom navrate z vyletu sa moje soferske sebavedomie dostalo z bodu mrazu na trosku prijemnejsiu izbovu teplotu a vymyslela som si vylet az domov do Kosic.
Rano som vyrazala do Miskolca na celodenny vyjazd do terenu po kadernickych salonoch, takze auto bolo potrebne vecer opat zaparkovat pred hotel...z parkovania este stale FX..hoci za umelecky dojem by sa hodilo aj A+...zaparkovala som tak natesno vedlajsiemu autu, ze len so vsetkym sebazaprenim a bruchavtiahnutim som sa dokazala z auta vyskrabat..nadavala som si a modlila sa, aby tuto zapeklitu situaciu rano vyriesil za mna niekto iny, napriklad, ze by to obrovske drahe BMW vedla mna zmizlo a ja by som tuto tesnotku nemusela riesit.. nevyslo,rano som uz od vytahu na recepcii videla, ze zle je..auto tam stalo tak jak som ho nechala. Moja poistka je sice v poriadku, ale moje nervy neboli, takze som sa predsa len uchylila k rieseniu, ze to za mna vyriesi niekto iny a chlapik od batoziny uz aj stal nastupeny pri dverach, ze mi to teda vyparkuje..ked to uvidel a zhodnotil situaciu, tak sa ma este zdvorilo spytal, ze ci nevadi, ze nastupi cez dvere spolusediaceho, lebo cez sofera by to nedal ani keby zhodil polovicu svojej vahy..no, co som mu na to mala odpovedat..tak samozrejme, vlez tam pre mna za mna aj cez kufor, len mi to auto prosim vyparkuj.
Potom uz bola cesta v pohode, GPS na mobile sice samozrejme nefungovalo, ale kto ma google maps v hlave nemusi ho mat v telefone a dojst domov dokaze clovek vzdy a za kazdych okolnosti, aj bez navigacie.
Navigaciu na cestu spat som si ale doma kupila, pekne poctivo na blondynku, nech mi vysvetlia a nastavia uplne vsetko a ja len stisnem gombik.. ano, gombik som mohla stiskat, ked sa mi navigacia pri ceste spat do Budapesti vybila. Najprv mi zavarila pred Miskolcom, kde som samozrejme zle odbocila a ocitla sa v centre miesto na dialnici a este aj zo zahmlenym sklom, lebo tie 4 gombicky na ofukovanie skiel a neviem coho este som dostala pod kontrolu az par kilometrov za Miskolcom. Druhykrat mi zavarila tesne pred Budapestou, ked som spoliehala, ze ma navedie aspon do centra a na most, cez ktory sa uz ku kancelarii dostanem, tak nie. Skapala priamo na vjazde do Budapesti, kde sa v 7 pruhoch tlacili auta a kebyze tam netrafim pruh, tak mozem skoncit aj v Bratislave alebo vo Viedni..lebo ako som sa naucila, jeden zly vyjazd z dialnice znamena vela narocnych manevrov a to je to posledne, co chce clovek robit pri rannej ceste do prace po 3,5hodinovom soferovani, v tme,hmle a zahmlenym sklom. Nejakym stastim som si zapametala posledny ukaz na obrazovke a tam bolo, ze mam ist stale vpravo, tak som sa vybrala, no opat v zlom pruhu, opat som psimi ocami prosila ostatnych vodicov o moznost zaradit sa do toho spravneho, aby som o par metrov zistila, ze predsa len nie je uplne spravny, lebo nesmeroval doprava, ako som ja potrebovala. Spasonosny napad zavesit sa za taxik, ze ved ten urcite ide do centra, sa ukazal ako ten najlepsi. Sice sme ako jedine dve auta brazdili kolaje a pruh vylucne pre autobusy, ale vravela som si, mam madarsku znacku a modre oci, nejak to dopadne.
A dopadlo, nakoniec som cuvanim kralovsky zaparkovala v podzemnej garazi a potom som sa 3 tyzdne na auto radsej ani nepozrela. :)