Stahovat sa do novej krajiny je dobrodruzstvo, zabava a obcas aj kulturny sok.
Kulturny sok ma 4 fazy, prvou je to nadsenie zo vsetkeho noveho a pohlad cez ruzove okuliare, druhou je realita a vytriezvenie, ze nic nie je tak ako ma byt a nic nefunguje, tretou je postupna adaptacia a poslednou je asimilacia v takej miere, ze sa clovek citi doma a navrat spat odkial prisiel ho desi a deprimuje, pretoze si vytvoril svoj vlastny svet v inej krajine.
Moja prva faza trvala velmi kratko, dalo by sa povedat 3 dni.
Tolko trvalo, kym som zistila,
- ze byt, ktory som si vybrala a zarezervovala, nedostanem, lebo som cudzinec
- a ze ma hodili v praci do pomerne hlbokej a rozburenej vody a zabudli mi pribalit plavacie koleso.. Takze som plynule presla do fazy 2. V domneni, ze k liecbe kulturneho soku prispeje prestahovanie do vlastneho bytiku, ktory sa po dlhom hladani nasiel a ani moj cudzokrajny povod konecne nesposoboval problemy, som sa do neho tesila ako mala a dufala, ze sa konecne poriadne vyspim... ...niezeby v hoteli nebola dobra postel, ale to spanie tam nebola ziadna hitparada.
Prevzala som si kluce a vyrazila do Prahy pobalit "svestky" a prestahovat sa.
Ujovia stahovaci vsetko nalozili a doniesli v jeden chladny pondelkovy vecer. Kedze som vacsinu casu kmitala a nosila a vybalovala, pokles teploty som si ani neuvedomovala.
Ked uz som sa ulozila spat, vravim si, zababusim sa a bude dobre. No uplne to tak nebolo a okrem ponoziek som si k spaniu radsej pribalila mikinu a sal. Ked uz som plne vybavena lahla do postele odhodlana sa vyspat do ruzova a zhasla som svetlo, v rohu izby som objavila pohybovy senzor, ktory tvori sucast poplasneho systemu v byte.
To by este nebol kamen urazu, keby sa toto zariadenie nerozblikalo vzdy pri kazdom mojom pohybe. Vzhladom k tomu, ze ja sa hybem vzdy a vela aj v spanku, zo spania nebolo nic, pretoze za kazdou mojou otockou nasledovala svetelna sou a to trosku dost rusi pri spanku...
Na druhy den som cakala, ze sa to utrasie a zvyknem si, no zial nie, odisla som na vikend domov a vykaslala sa na nejake blikacky.
Ked som sa v tyzdni vratila naspat, trosku sa nam ochladilo, trosku rozumej ze boli tak 2-4 stupne. V byte mam dva typy kurenia, plynove konvektory alebo dve klimosky, ktore po nastudovani manualu dokazu aj ohrievat.
Par dni som to skusala s vyhrievanim cez klimu, ale dlhodobo to velke vysledky neprinasalo a rano som sa vzdy zobudila do studeneho rana po tych par hodinach strnuleho spanku aby som nahodou nejakou otockou nespustila svetelnu sou.
Potom som to vzdala a zacala som radsej skusat boj s dalsim neduhom - zimou..a snazila sa zapnut plynove konvektory, mackala som cudliky, krutila, spustala, ale kedze je to plyn, tak samozrejme opatrne. Niekedy az tak, ze som zabudla otocit privodny ventil. Ale aj neskor ked som ho uz aj otvorila a skusala znova a znova, konvektor nenaskocil. Mala som snahu najst aj navod, ale jedine k tomuto zariadeniu som ho nenasla. Zjavne to ma byt tak ocividne a jednoduche. Hlavne, ze k jednej IKEAckej lampicke ma clovek 100m navod...no never mind, vsak sme v madarsku,.. Proste som to zapojit nedokazala a zacala som sa zmierovat s tym, ze vylovim CGcka a budem sa po byte pohybovat v nich a lyziarskych ponozkach.
V praci som nevyspata matozila, ale to bolo aj kvoli vyletu na Cyprus, ktory si ale neskor zasluzi vlastnu kapitolu, pretoze brat na "vylet" na Cyprus cez Vieden 40 madarskych kadernikov, to oproti tomu je nefunkcne kurenie a blikajuci alarm prechadzka ruzovym sadom, takze tomu sa budem venovat v nasledujucom diely. :)
Ked sme sa z Cypru vratili, kolegovi nedalo, ze spim v chladnicke, ktora este aj blika a ked ma doviezol z letiska, tak ze sa zastavi a skusi mi to tam nahodit, nech uz nemrznem a nech mi to neblika. Spominala som uz, ze byvam na najvyssom poschodi? A ze z cypru sme sa vratili po polnoci? no a kedy asi bola odstavka vytahu? Ano, presne tak, v pondelok v noci, ked sme prileteli a ja na taketo vylety necestujem nalahko..takze sme sa nadychli a fuciac vyvliekli moj 22kilovy kufor az na najvyssie poschodie. Ja som vliekla iba seba ale aj tak to bol zahul, chudak kolega vyvliekol s namahou hore aj kufor, fucal ale drzal sa statocne.
Hrdinsky sa pustil do konvektorov, po dlhsej chvily vsetky nahodil a este aj spacifikoval senzor. Cela stastna som ho vyprevadila, vratila sa do svojho zahrievajuceho sa bytu, kde uz nic neblikalo, co nemalo a tesila sa, ze teraz mi uz nic nebrani v tom sa uz konecne vyspat vo vlastnej posteli.
O 6:40 rano zacal zvonit zvoncek od vchodovych dveri a zvonil s prestavkami kazdych 10-30 minut, niekedy dlhsie, niekedy kratsie. Skusala som na neho vsetko mozne, no nezabralo nic.
Opat som odisla do prace unavena a nevyspata.
Zabudla som si vazit ticho, kym som riesila zimu a svetlo...
A kedze karma vie byt svina, tak si uz teraz vazim vsetky zakladne zivotne nevyhnutnosti, aj vsetkych 5 T:
Teplo - konvektory funguju! a nevypnem ich do aprila minimalne
Ticho - zvoncek po 2 dnoch pipania odstavili uplne a musia ho opravit, mne nechyba, navstevy mi aj tak musia najprv zavolat:)
Tekutiny - na tych este musim popracovat, ale voda z kohutika zatial ok
Tisenie bolesti - madarsky ibubrofen asi nejak vytunili, lebo clovek z neho nielenze nemoze soferovat, ale ani jazdit elektrickou jak ho to unavi
Transport - auto este stale nie je samozrejmost, ale nutne zle..oh vdaka, za dopravnu dostupnost mestskej hromadnej dopravy, pokial zrovna nespadne trolejove vedenie v jednosmerke alebo hlavnou triedou nepochoduju nejaki nespokojni madari. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára