Dlho som premyslala, akym poetickym nazvom by som obdarila prvy prispevok do novej blogovej serie, ktoru momentalne chystam, ale kedze som nic vzrusujuce nevymyslela, vzala som to uprimne, tak ako to bolo..tazko..a este stale to tazke je.
Priblizne v polovici tohto leta som dostala navrh, ze co keby som v ramci naberania skusenosti a rozvijania talentu presla na novu poziciu u uplne inej krajine, konkretne v Madarsku, v Budapesti.. ked som ja v podstate v skrytu duse nejakou kvapkou krvi predsa len madarka, minimalne meno aj jazykove schopnosti na to nejake mam a predispozicie tam teda su.
Ako rodeny dobrodruh, kto necital predosle vydanie jednej z najlepsich kapitol mojho zivota, moj zivot za velkou mlakou, tak ma snad minimalne pozna natolko, ze vie, ze taketo veci sa v mojom pripade neodmietaju.
Jedna vec je ale dobrodruzstvo na papieri a druha vec je realita.
Do reality som sa dostala hned 1. oktobra, ked sa cela tato epizoda zacala...odteraz uz ziadne anglicke, ceske, slovenske, francuzske vtipky..nie nie, v kazdodennej komunikacii len madarcina. Cely svoj zivot som odrazu musela prelozit do uplne ineho a este stale trosku cudzieho jazyka.
Kedze ako so vsetkym si dava Loreal nacas aj s presunom a predavanim veci, byvala som dva tyzdne na hoteli. Nieco, co by mohol niekto zavidiet...ale az kym si to neodskusa.
Chybou ani tak nebol loreal ako samotna madarska natura, ktora v ziadnom pripade nedodrziava zakony, pravidla a neplati dane. Takze potencionalny najomnik, ktory potrebuje najom a veci okolo neho riesit oficialnou cestou, je aj potencionalny nepriatel. Tym som bola pomerne dlho aj ja. Nakoniec sa to vsak podarilo a podpisala som jednu z najdlhsich zmluv svojho zivota a to som ich citala a videla naozaj vela...ved som predsa len v skrytu duse diplomat a nejake tie Viedenske umluvy som studovala.
Popri kazdodennych dobrodruzstvach v kancelarii s mojou madarskou komunikaciou, ktora obcas musela sklnuznut aj ku priblblemu usmevu, lebo niektore madarske vtipy nepochopim ani na 4.te vysvetlenie a menej trapny je usmev ako dalsie vysvetlovanie, sa pridala aj jedna z najvacsich a najnarocnejsich prekazok a noviniek v mojom madarskom zivote a to je auto.
Ano, pre vacsinu normalnych ludi, je to prijemny a pozitivny prinos do pracovneho i sukromneho zivota, lebo auto je povazovane za pohodlny dopravny prostriedok.
Ja sa ale z normy asi dost vymykam, pre mna je auto zatial stale pritaz a nenormalny stresovy faktor... ano, zaciatky su tazke..ale zacat aktivne soferovat v meste a krajine, ktoru absolutne nepoznam, v ktorej soferi jazdia skoro ako v Ciernej Hore alebo v Rumunsku a kde dopravne predpisy dodrzujem asi iba ja a par mne podobnych zaciatocnikov... myslim si, ze trosku mam pravo byt z toho celeho "mimo". Obzvlast, ked z mojho stareho zivota neostal kamen na kameni a okrem neistoty, kde a ako zaparkujem, ma sprevadza este vseobecna neistota, ze co so mnou vlastne bude.
Ako spravny tvrdohlavy baran si ale razim cestu, ako len mozem a hned v prvom tyzdni som sa rozhodla, ze svoje soferske techniky otestujem a vyrazila som so svojou stazistkou do Szolnoku, mesta vzdialeneho asi 2h od Budapesti. Vzala som auto z kancelarie, po tom, co som absolvovala slimaciu jazdu tocitym vyjazdom z parkoviska a vytvorila som historicky najdlhsiu frontu pred vyjazdovou rampou, lebo pohynanie do kopca sme na autoskole moc nenatrenovali a moj 10.ty pokus uz vyhnal z tepleho miestecka aj hlavneho vratnika. Kedze hned za pohynanim do kopca bolo parkovanie, z ktoreho by som asi mala FX, tak som kralovsky pred hotelom zastala zaberajuc minimalne 2 miesta. Pan recepcny sa s tym nedokazal zmierit, mne to bolo uprimne uplne jedno, takze som odovzdala kluciky nosicovi batoziny a on pekne naskocil a zaparkoval, to este chudak nevedel, ze sa z neho stane moj osobny parkovaci asistent. :)
Vylet do Szolnoku sa vydaril, vsetko bolo v pohode, dokonca som sa odhodlala aj predbiehat a cesta ubiehala velmi rychlo. Ked sme vsak dorazili, zdvihla sa vlna sms a telefonatov, pretoze okrem starostlivej maminky, ktora este viac osedivela, odkedy som dostala auto, tak sa strachovali aj moji uz tak sedivy kolegovia, ktori o mojich schopnostiach samozrejme nepochybovali, ale pre istotu nas kontrolovali :)
Po uspesnom navrate z vyletu sa moje soferske sebavedomie dostalo z bodu mrazu na trosku prijemnejsiu izbovu teplotu a vymyslela som si vylet az domov do Kosic.
Rano som vyrazala do Miskolca na celodenny vyjazd do terenu po kadernickych salonoch, takze auto bolo potrebne vecer opat zaparkovat pred hotel...z parkovania este stale FX..hoci za umelecky dojem by sa hodilo aj A+...zaparkovala som tak natesno vedlajsiemu autu, ze len so vsetkym sebazaprenim a bruchavtiahnutim som sa dokazala z auta vyskrabat..nadavala som si a modlila sa, aby tuto zapeklitu situaciu rano vyriesil za mna niekto iny, napriklad, ze by to obrovske drahe BMW vedla mna zmizlo a ja by som tuto tesnotku nemusela riesit.. nevyslo,rano som uz od vytahu na recepcii videla, ze zle je..auto tam stalo tak jak som ho nechala. Moja poistka je sice v poriadku, ale moje nervy neboli, takze som sa predsa len uchylila k rieseniu, ze to za mna vyriesi niekto iny a chlapik od batoziny uz aj stal nastupeny pri dverach, ze mi to teda vyparkuje..ked to uvidel a zhodnotil situaciu, tak sa ma este zdvorilo spytal, ze ci nevadi, ze nastupi cez dvere spolusediaceho, lebo cez sofera by to nedal ani keby zhodil polovicu svojej vahy..no, co som mu na to mala odpovedat..tak samozrejme, vlez tam pre mna za mna aj cez kufor, len mi to auto prosim vyparkuj.
Potom uz bola cesta v pohode, GPS na mobile sice samozrejme nefungovalo, ale kto ma google maps v hlave nemusi ho mat v telefone a dojst domov dokaze clovek vzdy a za kazdych okolnosti, aj bez navigacie.
Navigaciu na cestu spat som si ale doma kupila, pekne poctivo na blondynku, nech mi vysvetlia a nastavia uplne vsetko a ja len stisnem gombik.. ano, gombik som mohla stiskat, ked sa mi navigacia pri ceste spat do Budapesti vybila. Najprv mi zavarila pred Miskolcom, kde som samozrejme zle odbocila a ocitla sa v centre miesto na dialnici a este aj zo zahmlenym sklom, lebo tie 4 gombicky na ofukovanie skiel a neviem coho este som dostala pod kontrolu az par kilometrov za Miskolcom. Druhykrat mi zavarila tesne pred Budapestou, ked som spoliehala, ze ma navedie aspon do centra a na most, cez ktory sa uz ku kancelarii dostanem, tak nie. Skapala priamo na vjazde do Budapesti, kde sa v 7 pruhoch tlacili auta a kebyze tam netrafim pruh, tak mozem skoncit aj v Bratislave alebo vo Viedni..lebo ako som sa naucila, jeden zly vyjazd z dialnice znamena vela narocnych manevrov a to je to posledne, co chce clovek robit pri rannej ceste do prace po 3,5hodinovom soferovani, v tme,hmle a zahmlenym sklom. Nejakym stastim som si zapametala posledny ukaz na obrazovke a tam bolo, ze mam ist stale vpravo, tak som sa vybrala, no opat v zlom pruhu, opat som psimi ocami prosila ostatnych vodicov o moznost zaradit sa do toho spravneho, aby som o par metrov zistila, ze predsa len nie je uplne spravny, lebo nesmeroval doprava, ako som ja potrebovala. Spasonosny napad zavesit sa za taxik, ze ved ten urcite ide do centra, sa ukazal ako ten najlepsi. Sice sme ako jedine dve auta brazdili kolaje a pruh vylucne pre autobusy, ale vravela som si, mam madarsku znacku a modre oci, nejak to dopadne.
A dopadlo, nakoniec som cuvanim kralovsky zaparkovala v podzemnej garazi a potom som sa 3 tyzdne na auto radsej ani nepozrela. :)



Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára