Ked som mala 17 rokov, robila som veducu v primestskom tabore. Mala som na starosti pocas 2 tyzdnov priblizne 10 deti. Kazdy den sa ofucane dovalili do detskeho centra a vecer som ich vycerpane, umyte, najedene vracala ich rodicom, vycerpana este viac. Vekova kategoria sa pohybovala medzi 5-13 rokov. Ked tie dva tyzdne skoncili, bola som takmer rozhodnuta, ze ziadne deti nechcem a uz so ziadnymi takymito spratkami nic nechcem mat a uz vobec nic organizovat. Boli neposlusne, odvravali, vzdy bol s nejakym z nich problem, zabudli sa v jedalni, stratili, nieco stratili, nepacilo sa im, co mali robit alebo kam mali ist. Tak som si hovorila, hrozne tie dnesne deti a aka narocna je praca s nimi..
No, to som este nevedela, co je to pracovat s kadernikmi a uz vobec nie, co to znamena zorganizovat pre nich zahranicnu cestu na kongres na Cyprus..
To, co som zhrnula o par viet dozadu o neposlusnych detoch sa da bohuzial velmi lahko aplikovat aj na tuto skupinku 43 dospelych ludi.
Mojou zivotnou snahou je vyhybat sa problemom a snazit sa byt na vsetko pripravena, uz viem, neda sa, aj keby som sa rozkrajala. Vecer pred odchodom som vsetkym ucastnikom poslala hromadnu spravu, kde a kedy presne rano maju byt. Dvakrat som si to overila so soferom a lahla si na 4hodiny apon trosku spat.
Uz ked sme o 5.rano dorazili na hromadne parkovisko a bus nestal, tam kde mal, som zacinala tusit, ze to asi nepojde uplne hladko a ze predsa len pracujem s inym narodom a inou mentalitou..kym sme sa vsetci stretli, nalozili a kym si vsetci dali predposlednu, predpred poslednu a poslednu cigaretu, vyrazili sme o 45 minut neskor..bola som ako na trnoch, ale dufala som, ze moja prehnana casova rezerva to pokryje, no miesto pokojneho ranneho cestovneho spanku som v duchu soferovala so soferom (nastastie len v duchu:) a hypnotizovala rucicku tachometra, ze ved predsa teraz nie je cas sa hrat na dodrziavanie pravidiel cestnej premavky, ked nam raz leti lietadlo, ktore musime stihnut, aj keby som mala osobne zdrzat pilota..
Na povinnej pauze, kde sme nakladali dalsich, som upustila od planovanych 5 minut na 10.. aj to som samozrejme musela obiehat zachody a vyhanat ludi z bufetu, ze to nevyhnutne ranne presso si mozu dat aj o hodku na Viedenskom letisku. Letenky som vytlacila dvakrat, nadrozmernu batozinu overila pomaly aj s vedenim letiska, ale to z akeho terminalu letime mi jaksi uslo. Nastastie na parkovisku stal a fajcil nejaky miestny zriadenec, tak sme mojou lamanou 3slovnou nemcinou a jeho podobnou anglictinou dosli k tomu, ze terminal "draj" takze teda asi 3.
Dofucali sme k check-inu a doslo na lamanie chleba, ci naozaj ma kazdy doklady, ci maju spravne mena a co vlastne s nami bude.
Asi v priebehu 15 minut sa podarilo check-ovat kazdemu, az na jedneho cloveka, ktoremu nijak raz terminal nenacital pas..no kto to tak asi mohol byt...ja...nevedela som, ci sa smiat ci plakat...vylovila som obcanak a na treti pokus to zacheckovalo aj mna.
To ze pred nastupom lietadla som este lietala medzi GATEmi a zhanala 3 chybajuce kadernicky, ktore niekde nakupovali v duty free, to uz bol uplny zlaty klinec a asi by som sa v odletovej hale nudila...
Batozina v Larnace prisla kazdemu, okrem mna, lebo ju odchytili a ulozili niekde mimo, takze som si pobehala aj toto a potom som uz len dufala, ze prideme na hotel a na chvilu bude klud.
No kdezeeee... "ona chce byvat s tou a nie s tou a ako sa spytam na wifi a ako sa spytam na toto a este by sme potrebovali toto a nemame tamto a kedy bude vecera a kedy bude drink"...po klude ani pamiatky a nastupil moj jazykovy multitasking..prisaham, ze som neverila, ze budem schopna naraz fungovat v 3 jazykoch: pocuvat madarsky, mysliet slovensky, pytat sa anglicky a potom to este vsetko krizom tlmocit. Ku koncu uz mi to trosku zacalo liezt na mozog, lebo som do madarskych viet vkladala obcas slovenske alebo anglicke slovo, ale aspon to mi odpustili.
Vecer sme miesto hyrenia padli do postele, ja ani neviem jak, myslim, ze som spala ako mumia, lebo nepokrceny stav postelneho pradla neodpovedal mojmu zvycajnemu burlivemu spaniu.
Dalsie dva dni zbehli velmi rychlo, to asi vadilo ludom slniacim sa a kupajucim na plazi, ale mne zavretej v hoteli v backstagi na priprave sobotnajsej show to nevadilo. Takze na more som sa obcas iba zadivala z balkona, esteze bol ten hotel tak krasny a luxusny, ze sme na to more aspon dovideli.
Po vsetkych moznych komplikaciach sa show podarila, okusila som ake to je koordinovat reziu, trosku choreografiu a co to su modelkovske maniere v podani Cyperskych "hviezd"..
Party bola akcna, jahodove daiquiri tielo potokom, no ja som len bola rada, ze to uz skoncilo. Ale dopadlo to dobre, klienti sa bavili, my tiez sme si dali aspon po drinku. Madari hrozne nadseni sa chceli so mnou rozpravat a vypytovali sa odkial som, jak to, ze viem madarsky a bla bla bla..no obcas som sa citila ako 50krat a stale poprve...uz som si tu uvodnu rec o sebe nacvicila, ze ju odrecitujem skoro aj gramaticky spravne,
Rano po show som sa vykaslala na ranajky a radsej som si pospala. Vyteperila som sa z izby a nadsena zo svojich prvych 3 volnych hodin z celeho zajazdu som sa nahodila do plavok a vyrazila na plaz okusit cerstvy morsky vzduch a ochutnat more, ci je ozaj slane a studene. Vzduch bol este cerstvejsi ako som cakala, bola som rada, ze som sa mohla do osusky zabalit a nie sa na nu vyvalit. S kolegynami z Prahy sme sa na seba iba vycerpane usmievali. Jasne, ze ked mozme konecne na chvilku vybehnut na plaz my, tak slniecko si dava nacas. Slniecko by mi az tak nechybalo, ale aby nam nebolo smutno, zacalo poprchavat..to uz som sa neudrzala, zanadavala a zacali sme sa smiat. Pocasiu nerozkazes, takze bud sa budes rozculovat a zalezies hundrajuc do wellnessu alebo sa tomu poddas a vyrazis na vodny skuter. V mojom pripade moznost B je spravne. Voda zhora, voda zdola, zboku, zo vsadial, bolo to uzanse, oslobudzujuce a konecne sa mi podarilo na chvilku zabudnut na vsetku zodpovednost a povinnosti a iba si uzivat..najlepsich 10 minut za celych 5 dni na Cypre.
Pan z pozicovne si sice myslel, ze som kolegova 15 rocna dcera ale tieto veci ma uz prestali vzrusovat...vdaka celemu Cyperskemu zazitku sa moje hranice stresovych situacii posunuli zase o krok dalej a preto, ked sme v den odchodu z hotela na letisko vyrazali opat s hodinym meskanim, nemihla som ani brvou...a ze sa jedna kadernicka check-outovala na recepcii o 2h neskor ako som im kazala, mi uz naladu pokazit nemohlo. Pretoze, co som si uvedomila az nakoniec: ze nastastie predsa len jeden jediny podstatny rozdiel medzi ucastnikmi tohto zajazdu a detmi v primestskom tabore bol, a to ten, ze toto boli dospeli ludia, ktorych som vecer nemusela nikomu vracat zdravych, cistych a najedenych.
Kalimera!
PS: Hotel po nas uz zatvarali, boli sme tam posledni hostia, personal bol extremne mily, dokonca si ma pametala aj predavacka suvenirov s tym, ze som tam vzdycky lietala hore dole, ze ma videla kazdy den behat okolo aj 30krat.. takze ak by mal niekto mylny dojem, ze som tam bola za odmenu na dovolenke, rada sa s nim nabuduce rada vymenim :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára